Ježišove zázraky

1. Ježiš sa narodil z panny (Matúš 1:25).

Zázrak narodenia Ježiša Krista z panny Márie je jedným z najdôležitejších zázrakov v kresťanstve. Je to znamenie toho, že Ježiš bol Božím synom a že prišiel, aby spasil ľudstvo.

V Biblii sa narodenie Ježiša z panny predpovedá v knihe Izaiáš 7:14:

„A veď Pán sám vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Izaiáš 7:14)

Táto pasáž sa často interpretuje ako predpoveď narodenia Ježiša Krista.

V evanjeliách sa narodenie Ježiša z panny opisuje nasledovne:

• Matúš 1:18-25: Matúš hovorí, že Jozef, Máriin zasnúbenec, zistil, že je tehotná, kým sa ešte nespoznali. Rozhodol sa ju potajom opustiť, ale potom sa mu vo sne zjavil anjel a povedal mu, že Mária počala z Ducha Svätého.
• Lukáš 1:26-38: Lukáš hovorí, že anjel Gabriel zjavil Márii, že počne a porodí syna. Mária na to reagovala slovami: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Význam zázraku narodenia Ježiša z panny

Náboženský význam zázraku narodenia Ježiša z panny je nasledovný:

• Je to dôkaz toho, že Ježiš bol Božím synom.
• Je to znamenie toho, že Ježiš prišiel, aby spasil ľudstvo.
• Je to symbol nového začiatku pre ľudstvo.

Kresťania veria, že narodenie Ježiša z panny bolo znamením toho, že prišiel, aby spasil ľudstvo od hriechu a smrti. Ježišova smrť na kríži a jeho vzkriesenie sú naplnením tohto zázraku.

2. Ježiš premenil vodu na víno (Ján 2:6–10).

Premena vody na víno je jeden z najznámejších zázrakov Ježiša Krista, opísaný v evanjeliu podľa Jána (Ján 2:1-11). Tento zázrak sa odohral na svadobnej hostine v Káne Galilejskej a je považovaný za Ježišov prvý zázrak, ktorý verejne vykonal. Tu je stručný opis tohto príbehu:

• Svadobná hostina: Ježiš, jeho matka Mária a niektorí z jeho učeníkov boli pozvaní na svadobnú hostinu v Káne Galilejskej.
• Nedostatok vína: Počas hostiny došlo víno, čo mohlo byť pre hostiteľov veľkou spoločenskou hanbou.
• Máriina žiadosť: Mária upozornila Ježiša na situáciu, hoci najskôr odolával zasiahnuť.
• Príkaz naplniť nádoby vodou: Ježiš nariadil služobníkom, aby naplnili kamenné nádoby, používané na rituálne očistu, vodou.
• Premena vody na víno: Keď služobníci čerpali vodu z nádob a priniesli ju správcovi hostiny, voda sa zázračne premenila na víno.
• Reakcia správcu hostiny: Správca hostiny, ktorý nevedel o zázraku, pochválil nevestu a ženícha za to, že ušetrili najlepšie víno na neskôr, čo nebolo v tom čase bežnou praxou.

Tento príbeh je často interpretovaný nielen ako prejav Ježišovej božskej moci, ale aj ako symbolický akt, ktorý naznačuje premenu, ktorú prináša jeho prítomnosť a učenie. Premena vody na víno má tiež eucharistický význam, predznamenávajúc premenu vína na Ježišovu krv počas Večere Pánovej.

3. Ježiš spôsobil, že učeníci chytili obrovské množstvo rýb (Lukáš 5:4–6).

Zázrak, pri ktorom Ježiš spôsobil, že učeníci chytili obrovské množstvo rýb, je opísaný v niekoľkých evanjeliách Nového Zákona, a je jedným z príbehov, ktoré ilustrujú jeho nadprirodzené schopnosti a vplyv. Tento zázrak sa odohral po Ježišovom zmŕtvychvstaní a je známy hlavne z dvoch príbehov:

• Zázrak pri prvom stretnutí s niektorými z učeníkov (Lukáš 5:1-11): V tomto príbehu Ježiš stretává Simona Petra a niekoľko ďalších rybárov, ktorí celú noc nechytili nič. Ježiš ich požiada, aby hodili siete na druhú stranu lode. Keď to urobia, chytia tak veľké množstvo rýb, že ich siete sa takmer pretrhnú. Tento zázrak viedol k tomu, že Simon Peter a ostatní rybári sa stali Ježišovými učeníkmi.
• Zázrak po Ježišovom zmŕtvychvstaní (Ján 21:1-14): V tomto príbehu, ktorý sa odohráva po Ježišovom zmŕtvychvstaní, sa niekoľko učeníkov vracia k rybolovu. Po celej noci, keď nič nechytili, im neznámy muž na brehu (ktorým bol Ježiš) povie, aby hodili siete na pravú stranu lode. Keď tak urobia, chytia 153 veľkých rýb. Tento zázrak pomáha učeníkom rozpoznať, že neznámy muž je Ježiš.

Oba tieto príbehy majú hlboký symbolický význam. V prvom prípade symbolizuje zázrak Ježišovu moc nad prírodou a jeho schopnosť poskytnúť hojnosť tam, kde predtým bola núdza. V druhom prípade, po Ježišovom zmŕtvychvstaní, je zázrak spôsobom, ako Ježiš potvrdzuje svoju identitu a posilňuje vieru svojich učeníkov. Tieto príbehy tiež naznačujú, že Ježiš volá svojich učeníkov, aby boli „rybármi ľudí“, teda aby šírili jeho učenie a prinášali ľudí k viere.

4. Ježiš vyháňal démonov (Matúš 8:28–32; 15:22–28).

Ježišovo vyháňanie démonov je jedným z častých motívov v evanjeliách Nového Zákona a je považované za dôležitú súčasť jeho zázračného pôsobenia. Tieto príbehy o exorizmoch, teda vyháňaní zlých duchov, demonštrujú jeho moc nad zlými silami a schopnosť priniesť uzdravenie a oslobodenie tým, ktorí boli posadnutí alebo ovplyvnení démonmi. Niektoré z najznámejších prípadov zahŕňajú:

• Vyháňanie démona v synagóge v Kafarnaume (Marko 1:21-28): Ježiš vyháňa nečistého ducha z muža v synagóge, čím demonštruje svoju moc a autoritu.
• Vyháňanie légie démonov v Gadarénskom kraji (Marko 5:1-20; Lukáš 8:26-39; Matúš 8:28-34): Ježiš stretáva muža, ktorý bol posadnutý mnohými démonmi (legiou). Po ich vyhnaní tieto démony vstúpili do stáda svíň, ktoré následne pobehlo dolu kopcom do mora a utopilo sa.
• Vyháňanie nečistého ducha z nemého muža (Matúš 9:32-34; Lukáš 11:14): Po vyhnaní démona muž začal hovoriť, čo viedlo k údivu okolostojacich, ale aj ku kritike zo strany niektorých farizejov.
• Vyháňanie démona z chlapca (Marko 9:14-29; Matúš 17:14-21; Lukáš 9:37-43): Ježiš vyháňa démona z chlapca, ktorý spôsoboval záchvaty a veľké utrpenie. V tomto prípade Ježiš poukazuje na potrebu viery a modlitby.

Tieto príbehy o vyháňaní démonov majú v kresťanstve hlboký význam. Poukazujú na Ježišovu moc a autoritu nad zlými silami, jeho schopnosť prinášať fyzické a duchovné uzdravenie a jeho záujem o oslobodenie ľudí z utrpenia. Taktiež sú interpretované ako symbolické víťazstvo dobra nad zlom a jeho moc nad duchovným svetom.

5. Ježiš liečil choroby (Matúš 4:23–24; 8:3 Lukáš 6:17–19; 17:14).

Ježišovo liečenie chorôb je jedným z kľúčových aspektov jeho zázračného pôsobenia popísaného v evanjeliách Nového Zákona. Tieto príbehy o uzdravovaní ľudí z rôznych chorôb a postihnutí zdôrazňujú jeho súcit, moc a schopnosť prinášať fyzické a duchovné uzdravenie. 

Medzi najznámejšie príklady patrí:

• Uzdravenie malomocných: Ježiš uzdravil niekoľkých ľudí trpiacich malomocenstvom, chorobou, ktorá v jeho dobe spôsobovala veľkú spoločenskú izoláciu (napr. Matúš 8:1-4; Lukáš 17:11-19).
• Uzdravenie paralyzovaných a chromých: Ježiš viackrát uzdravil ľudí, ktorí boli paralyzovaní alebo mali iné formy fyzického postihnutia (napr. Marko 2:1-12, kde Ježiš uzdravuje muža znášaného štyrmi ľuďmi).
• Uzdravenie slepých: Uzdravenie slepých bolo častým zázrakom, ktorý Ježiš vykonal, a ukázal tým svoju moc a súcit (napríklad uzdravenie slepého Bartimeja v Marko 10:46-52).
• Uzdravenie horúčkou postihnutých: Ježiš uzdravil niekoľkých ľudí trpiacich horúčkami a inými chorobami (napr. Petrovu svokru, ktorá mala horúčku, v Matúš 8:14-15).
• Uzdravenie ženy s krvácaním: Žena, ktorá trpela dlhodobým krvácaním a bola vylúčená zo spoločnosti, bola uzdravená len dotykom Ježišovej róby (Marko 5:25-34).

Tieto a ďalšie prípady Ježišovho uzdravovania sú významné nielen ako prejavy jeho nadprirodzených schopností, ale tiež ako ukážky jeho hlbokého súcitu a lásky k ľuďom vo fyzickom aj duchovnom utrpení. Tiež sú interpretované ako znamenia jeho božskej identity a poslania.

6. Ježiš uzdravil porazeného (Marek 2:3–12).

Ježišovo uzdravenie paralyzovaného alebo „porazeného“ je jedným z výrazných zázrakov opísaných v evanjeliách Nového Zákona. Tento príbeh je známy pre jeho silný duchovný význam a ilustruje Ježišovu moc nad fyzickým aj duchovným svetom. 

Tento zázrak sa nachádza vo viacerých evanjeliách, každé s trochu iným podaním:

• V evanjeliu podľa Matúša (Matúš 9:1-8): Ježiš uzdravuje paralyzovaného muža, ktorého priatelia priniesli k nemu na nosidlách. Predtým, než muža fyzicky uzdraví, Ježiš mu hovorí: „Odpúšťajú sa ti tvoje hriechy,“ čím ukazuje spojenie medzi fyzickým a duchovným uzdravením.
• V evanjeliu podľa Marka (Marko 2:1-12): V tomto príbehu je paralyzovaný muž znášaný štyrmi ľuďmi, ale pre veľký zástup nemôžu dostať muža k Ježišovi priamo. Preto preniknú strechou domu, kde Ježiš učí, a spustia muža na nosidlách dole. Ježiš reaguje na ich vieru a uzdraví muža.
• V evanjeliu podľa Lukáša (Lukáš 5:17-26): Tento príbeh tiež opisuje, ako muža znášajú na strechu a spúšťajú ho pred Ježiša. Po uzdravení, muž vstáva, berie svoje nosidlá a odchádza, čím ohromuje všetkých prítomných.

V tomto príbehu sa zdôrazňuje nielen Ježišova moc uzdraviť fyzické postihnutie, ale tiež jeho autorita odpúšťať hriechy, čo bol pre jeho súčasníkov kontroverzný nárok. Tento zázrak ukazuje spojenie medzi fyzickým uzdravením a duchovným oslobodením, a zdôrazňuje vieru ako kľúčový prvok v procese uzdravenia.

7. Ježiš kriesil mŕtvych (Matúš 9:25 Ján 11:43–44).

Ježišovo vzkriesenie mŕtvych je jedným z najvýraznejších zázrakov opísaných v evanjeliách Nového Zákona. Tieto prípady vzkriesenia demonštrujú jeho moc nad smrťou a sú dôležitými svedectvami o jeho božskej identite. 

Medzi najznámejšie príklady patria:

• Vzkriesenie dcéry Jairovej (Marko 5:21-43; Matúš 9:18-26; Lukáš 8:40-56): Jairus, vodca synagógy, požiadal Ježiša o pomoc pre svoju smrteľne chorú dvanásťročnú dcéru. Kým bol Ježiš na ceste k Jairovmu domu, dievča zomrelo. Keď Ježiš prišiel, povedal: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“, a dievča vstalo z mŕtvych.
• Vzkriesenie mladíka z Nainu (Lukáš 7:11-17): V meste Nain stretol Ježiš pohreb mladého muža, jediného syna vdovy. Ježiš sa ho dotkol a povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ a mladý muž vstal a začal hovoriť.
• Vzkriesenie Lazára (Ján 11:1-44): Jedným z najvýznamnejších prípadov vzkriesenia je príbeh Lazára z Betánie, brata Márie a Marty. Lazár bol mŕtvy a pochovaný štyri dni, keď Ježiš prišiel k jeho hrobu. Po modlitbe Ježiš volal: „Lazár, poď von!“, a Lazár vstal z mŕtvych.

Tieto príbehy o vzkriesení majú hlboký duchovný význam a sú zásadné pre kresťanskú vieru. Ilustrujú nielen Ježišovu moc nad smrťou, ale tiež naznačujú jeho poslanie priniesť život a nádej. Vzkriesenia, ktoré Ježiš vykonal, sú predobrazom jeho vlastného zmŕtvychvstania, ktoré je centrálnym bodom kresťanskej viery.

8. Ježiš navrátil zrak slepým (Matúš 9:27–30, Ján 9:1–7).

Ježišovo uzdravovanie slepých je jedným z často opakovaných motívov v evanjeliách Nového Zákona, kde sú tieto zázraky prezentované ako dôkazy jeho moci a súcitu. Tieto príbehy o navrátení zraku slepým majú hlboký duchovný význam a ilustrujú Ježišovu schopnosť prinášať nielen fyzické, ale aj duchovné uzdravenie. 

Medzi najvýznamnejšie prípady patria:

• Uzdravenie slepého Bartimeja (Marko 10:46-52; Matúš 20:29-34; Lukáš 18:35-43): Bartimej, slepý žebrák sediaci pri ceste blízko Jericha, volal na Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Ježiš ho uzdravil a vrátil mu zrak, pričom zdôraznil, že jeho viera ho uzdravila.
• Uzdravenie slepého muža v Betsaide (Marko 8:22-26): V tomto príbehu Ježiš položil svoje ruky na oči slepého muža a postupne mu vrátil zrak.
• Uzdravenie slepého od narodenia (Ján 9:1-41): Ježiš narazil na muža slepého od narodenia a uzdravil ho tým, že mu namažil oči hlinou, ktorú zmiešal so slinami, a poslal ho umyť v rybníku Siloam. Muž sa vrátil vidiaci, čo vyvolalo kontroverziu medzi náboženskými vodcami.

Tieto príbehy sú nielen doslovnými príkladmi Ježišovej schopnosti uzdraviť fyzické postihnutie, ale tiež symbolizujú duchovné osvietenie, ktoré Ježiš prináša do života ľudí. V tomto kontexte sa slepota niekedy interpretuje ako metafora duchovnej slepoty a navrátenie zraku ako príklad osvietenia a pochopenia pravdy.

9. Ježiš vyliečil hluchého (Marek 7:32–35).

Ježišovo uzdravenie hluchého muža je zázrak opísaný v evanjeliu podľa Marka (Marko 7:31-37). Tento príbeh poskytuje príklad Ježišovej schopnosti fyzicky uzdraviť ľudí, ako aj jeho súcitu a lásku k tým, ktorí trpia. 

Tu je stručný opis tohto zázraku:

• Stretnutie s hluchým mužom: Keď Ježiš prišiel do oblasti Dekapolisu, ľudia mu priniesli hluchého muža, ktorý mal aj problémy s rečou, a poprosili ho, aby položil na neho ruku.
• Osobný prístup: Ježiš vzal muža bokom, mimo zástup, vložil svoje prsty do jeho uší a dotkol sa jeho jazyka svojou slinou.
• Uzdravenie a modlitba: Potom Ježiš hľadel na nebo, vzdychol a povedal: „Effatha,“ čo znamená „Otvor sa.“ V tom okamihu boli uši muža otvorené, jeho jazyková väzba bola uvoľnená a začal hovoriť normálne.
• Reakcia ľudí: Ľudia boli ohromení týmto zázrakom a hovorili: „Urobil všetko dobre. Robí, že hluchí počujú a nemí hovoria.“

Tento príbeh ilustruje Ježišovu moc nad fyzickými nedostatkami a jeho schopnosť priniesť uzdravenie. Taktiež zdôrazňuje jeho osobný prístup a súcit voči jednotlivcom, ktorí potrebujú pomoc. Podobne ako pri iných zázrakoch, aj tu sa ukazuje hlboký duchovný význam – Ježiš nielenže uzdravuje telesné nedostatky, ale otvára ľudí aj pre duchovné pravdy a komunikáciu s Bohom.

10. Ježiš nasýtil zástupy (Matúš 14:15–21, 15;32–38).

Ježišovo nasýtenie zástupov je jedným z najznámejších zázrakov opísaných v evanjeliách. Tento zázrak, kde Ježiš s malým množstvom jedla kŕmil veľké zástupy ľudí, sa uvádza v dvoch rôznych príbehoch:

• Nasýtenie päťtisíc (Marko 6:30-44; Matúš 14:13-21; Lukáš 9:10-17; Ján 6:1-14): Tento zázrak sa opisuje vo všetkých štyroch evanjeliách. Ježiš kŕmil päťtisíc mužov (bez započítania žien a detí) s piatimi chlebami a dvoma rybami. Po tom, ako všetci jedli a boli nasýtení, zvyšky naplnili dvanásť košov.
• Nasýtenie štyritisíc (Marko 8:1-10; Matúš 15:32-39): V tomto príbehu, ktorý sa uvádza v evanjeliách podľa Marka a Matúša, Ježiš kŕmil štyritisíc mužov (opäť bez započítania žien a detí) so siedmimi chlebmi a niekoľkými malými rybami. Po jedle bolo zozbieraných sedem plných košov zvyškov.

Tieto zázraky majú hlboký duchovný význam. Poukazujú na Ježišovu moc nad fyzickým svetom a jeho schopnosť poskytovať nielen duchovné, ale aj telesné potreby. Taktiež symbolizujú hojnosť Božieho kráľovstva a Ježišovu lásku a súcit k ľuďom. Tieto príbehy tiež predznamenávajú Eucharistiu alebo Večeru Pánovu, kde sa chlieb a víno stávajú duchovným pokrmom pre veriacich.

11. Ježiš chodil po vode (Matúš 14:22–25).

Ježišovo chodenie po vode je jeden z najznámejších zázrakov, ktorý je opísaný v evanjeliách Nového Zákona. Tento príbeh je zaznamenaný v evanjeliách podľa Matúša (Matúš 14:22-33), Marka (Marko 6:45-52) a Jána (Ján 6:16-21). Tu je stručný popis tohto zázraku podľa evanjelia podľa Matúša:

• Situácia: Po tom, čo Ježiš nakŕmil zástupy (zázrak nasýtenia päťtisíc), poslal svojich učeníkov loďou na druhú stranu Galilejského mora, zatiaľ čo on zostal na brehu modliť sa.
• Búrka na mori: Učeníci sa ocitli uprostred mora, kde ich loď zasiahla búrka a silný vietor.
• Ježiš chodí po vode: V ranných hodinách prišiel Ježiš k nim, chodiac po vode. Keď ho učeníci zbadali, báli sa a mysleli si, že je to duch.
• Reakcia Petra: Peter, jeden z učeníkov, požiadal Ježiša, aby mu dovolil prísť k nemu po vode. Ježiš ho pozval, a Peter začal chodiť po vode, ale keď pocítil silu vetra, začal sa báť a potápať. Ježiš ho zachránil a opýtal sa ho, prečo pochyboval.
• Ukľudnenie búrky: Keď Ježiš a Peter nastúpili do lode, vietor ustal a učeníci boli ohromení. Uznali Ježiša ako Syna Božieho.

Tento zázrak má hlboký symbolický význam. Ukazuje Ježišovu moc nad prírodnými silami a jeho schopnosť poskytnúť ochranu a vedenie, dokonca aj v najťažších situáciách. Peterova reakcia a strata viery, keď sa začal potápať, sú často vnímané ako poučenie o dôležitosti dôvery a viery, najmä v čase skúšok a neistoty.

12. Ježiš pohrozením utíšil búrku (Matúš 8:23–27, Marek 4:39). 

Zázrak, kde Ježiš utíšil búrku, je jedným z významných príbehov opísaných v evanjeliách Nového Zákona, konkrétne v evanjeliách podľa Matúša (Matúš 8:23-27), Marka (Marko 4:35-41) a Lukáša (Lukáš 8:22-25). Tento príbeh ilustruje Ježišovu moc nad prírodnými silami a jeho božskú autoritu. Tu je stručný opis tohto zázraku:

• Cesta cez Galilejské more: Ježiš a jeho učeníci sa plavili loďou cez Galilejské more. Ježiš sa počas plavby uspal na lodi.
• Náhla búrka: Na mori sa náhle strhla silná búrka s veľkými vlnami, ktoré začali zaplavovať loď, zatiaľ čo Ježiš spal.
• Reakcia učeníkov: Učeníci, ktorí boli z toho vystrašení a obávali sa o svoje životy, zobudili Ježiša a prosili ho o pomoc.
• Ježišov zásah: Keď Ježiš vstal, pokarhal vietor a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Búrka sa okamžite utíšila a nastalo veľké ticho.
• Reakcia učeníkov: Učeníci boli ohromení a báli sa, pýtajúc sa medzi sebou, kto to vlastne je, že aj vietor a more mu poslúchajú.

Tento príbeh symbolizuje Ježišovu moc nad prírodnými silami a jeho schopnosť priniesť pokoj a bezpečie aj v najťažších a najnebezpečnejších situáciách. Zároveň poukazuje na dôležitosť viery a dôvery v Ježiša, najmä v časoch strachu a neistoty.

13. Ježiš vstal z mŕtvych (Lukáš 24:39, Ján 20:27).

Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych je centrálnym zázrakom kresťanstva a je podrobne opísané vo všetkých štyroch evanjeliách Nového Zákona (Matúš 28, Marko 16, Lukáš 24, Ján 20). Tento zázrak je základom kresťanskej viery a slávi sa počas Veľkej noci. 

Tu je stručný opis tohto udalosti:

• Ježišova smrť: Ježiš bol ukrižovaný a jeho smrť bola potvrdená rímskymi vojakmi. Jeho telo bolo vzaté z kríža a položené do hrobu, ktorý bol potom zapečatený veľkým kameňom.
• Prázdný hrob: Na tretí deň po jeho smrti, keď ženy (vrátane Márie Magdalény a ďalších) prišli pomazať jeho telo, našli hrob otvorený a prázdny. Anjel im oznámil, že Ježiš vstal z mŕtvych.
• Zjavenie po vzkriesení: Po svojom vzkriesení sa Ježiš zjavil mnohým svojim nasledovníkom. Tieto stretnutia zahŕňali zjavenia Márii Magdaléne, dvojici učeníkov na ceste do Emauz, Tomášovi (ktorý pochyboval, kým nevidel Ježišove rany), a ďalším učeníkom.
• Význam vzkriesenia: Vzkriesenie Ježiša Krista je vnímané ako konečné víťazstvo nad hriechom a smrťou. Je považované za základný dôkaz jeho božskej povahy a ako základ pre kresťanskú nádej na večný život.
• Nanebovstúpenie: Po štyridsiatich dňoch strávených so svojimi učeníkmi po vzkriesení, Ježiš vstúpil na nebesia (nanebovstúpenie), čo je opísané v Skutkoch apoštolov.

Vzkriesenie Ježiša má pre kresťanov zásadný duchovný význam, keďže potvrdzuje jeho mesiášsku misiu a poskytuje základ pre vieru v záchranu a večný život.

14. Ježiš sa po vzkriesení ukázal učeníkom (Ján 20:19).

Po svojom vzkriesení z mŕtvych sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a iným nasledovníkom v sérii udalostí, ktoré sú podrobne opísané v evanjeliách a Skutkoch apoštolov v Novom Zákone. Tieto stretnutia majú hlboký duchovný význam, pretože poskytujú dôkaz o jeho vzkriesení a umožňujú mu posledné učenia a pokyny pre jeho nasledovníkov. 

Medzi najznámejšie zjavenia po vzkriesení patria:

• Mária Magdaléna (Ján 20:11-18): Ježiš sa prvýkrát zjavil Márii Magdaléne pri hrobe. Spočiatku ho nepoznala, ale potom ju oslovoval jej menom.
• Dvaja učeníci na ceste do Emauz (Lukáš 24:13-35): Ježiš sa stretol s dvoma zo svojich nasledovníkov na ceste do dediny Emauz. Spoznali ho, keď lámali chlieb.
• Apoštolom bez Tomáša (Ján 20:19-23; Lukáš 24:36-49): Ježiš sa zjavil svojim apoštolom v miestnosti, kde boli zhromaždení, privítal ich a ukázal im svoje rany. Dal im pokyn kázania a odpúšťania hriechov.
• Apoštolom s Tomášom (Ján 20:24-29): Tomáš, ktorý najskôr pochyboval, uveril, keď sa mu Ježiš znova zjavil a nechal ho dotknúť sa svojich rán.
• Učeníkom pri Galilejskom mori (Ján 21:1-23): Ježiš sa stretol so svojimi učeníkmi pri mori, kde sa uskutočnil zázrak s rybami a nasledovala diskusia s Petrom.
• Viac ako 500 bratom súčasne (1. Korintským 15:6): Podľa Pavla sa Ježiš zjavil viac ako 500 ľuďom naraz.
• Nanebovstúpenie (Skutky 1:9-11): Posledné zjavenie Ježiša končí jeho nanebovstúpením, kde sa vyzdvihol na nebesia pred očami svojich učeníkov.

Tieto zjavenia sú zásadné pre kresťanskú vieru, pretože potvrdzujú realitu Ježišovho vzkriesenia a poskytujú základ pre posolstvo a misiu ranej cirkvi.

15. Ježiš vstúpil do neba (Skutky apoštolov 1:9).

Ježišovo nanebovstúpenie, známe tiež ako vstupenie do neba, je udalosť zaznamenaná v Novom Zákone, najmä v Skutkoch apoštolov (Skutky 1:9-11). Tento zázrak predstavuje Ježišov fyzický vstup do neba po jeho vzkriesení a posledných zjaveniach učeníkom. 

Tu je stručný opis tejto udalosti:

• Ježišove posledné inštrukcie: Pred nanebovstúpením Ježiš poskytol posledné inštrukcie a pokyny svojim apoštolom. Povedal im, aby zostali v Jeruzaleme a čakali na dar Svätého Ducha.
• Vstup do neba: Podľa Skutkov apoštolov, keď Ježiš skončil hovoriť, bol zdvihnutý a oblak ho vzal z ich očí, čo znamená jeho fyzický vstup do neba.
• Reakcia učeníkov: Učeníci zostali hľadieť do neba, ako Ježiš odchádzal. Dvaja muži v bielom odeve (interpretovaní ako anjeli) sa im zjavili a povedali im, že Ježiš sa vráti rovnakým spôsobom, ako ho videli odchádzať do neba.
• Teologický význam: Nanebovstúpenie Ježiša má hlboký teologický význam v kresťanstve. Predstavuje jeho definitívne zavedenie do nebeskej slávy, ukončenie jeho pozemskej služby a začiatok jeho kráľovania ako Krista a Pána z pravice Boha. Taktiež naznačuje, že Ježiš je sprostredkovateľom medzi Bohom a ľuďmi.

Nanebovstúpenie je dôležitou súčasťou kresťanského liturgického kalendára a oslavuje sa na sviatok Nanebovstúpenia Pána, ktorý pripadá 40 dní po Veľkej noci.