Fakty o rakovine pľúc
- Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom karcinómu pľúc (rakoviny pľúc).
- Každý rok pribudne zhruba 3000 nových prípadov rakoviny pľúc.
- Väčšinu prípadov rakoviny pľúc na Slovensku tvoria muži
- Výskyt sa zvyšuje s vekom a (55 – 80).
- Na rakovinu pľúc na Slovensku ročne zomiera viac ako 2 tisíc ľudí.
- Je to najčastejšia príčina úmrtia medzi nádorovými ochoreniami.
Pľúca
Keď sa človek nadýchne, pľúca absorbujú kyslík zo vzduchu a prenesú ho do krvného obehu (malý pľúcny krvný obeh) a ďalej do tela. Bunky v tele spotrebúvajú kyslík a uvoľňujú oxid uhličitý (CO2). V krvnom obehu sa krvou prenáša oxid uhličitý späť do pľúc, kde s výdychom opúšťa telo.
Pľúca obsahujú množstvo typov buniek. Väčšina buniek v pľúcach sú epiteliálne bunky. Epitelové bunky vystielajú dýchacie cesty a vytvárajú hlien, ktorý maže a chráni pľúca. Pľúca tiež obsahujú nervové bunky, bunky produkujúce hormóny, krvné bunky a štrukturálne alebo podporné bunky.
Typy rakoviny pľúc
Existujú 2 hlavné typy rakoviny pľúc:
Malobunkový karcinóm pľúc a nemalobunkový karcinóm pľúc.
Nemalobunkový karcinóm pľúc
NSCLC (Nemalobunkový karcinóm pľúc) začína vtedy, keď sa zdravé bunky v pľúcach zmenia a vyrastú mimo kontroly, pričom vytvoria hmotu nazývanú nádor, léziu alebo uzlík. Pľúcny nádor môže začať kdekoľvek v pľúcach. Nádor môže byť zhubný (malígny) alebo nezhubný (benígny).
Akonáhle malígny pľúcny nádor narastie, môžu sa z neho uvoľňovať rakovinové bunky. Tieto bunky môžu byť unášané krvou alebo plávať v tekutine nazývanej lymfa, ktorá obklopuje pľúcne tkanivo. Lymfa prúdi trubicami nazývanými lymfatické cievy, ktoré odtekajú do zberných staníc nazývaných lymfatické uzliny.
Lymfatické uzliny sú malé orgány v tvare fazule, ktoré pomáhajú bojovať proti infekcii. Nachádzajú sa v pľúcach, v strede hrudníka a inde v tele. Prirodzený tok lymfy von z pľúc smeruje do stredu hrudníka, čo vysvetľuje, prečo sa tam rakovina pľúc často šíri ako prvá. Keď sa rakovinová bunka presunie do lymfatickej uzliny alebo do vzdialenejšej časti tela krvným obehom (pri metastázach)
Výskyt a štatistiky
Pokiaľ sa pri malobunkovom karcinóme nachádza v pľúcach iba 1 nádor, šance na prežitie sa pohybujú okolo 31%. Ak sa ochorenie rozšírilo do okolitého tkaniva alebo regionálnych lymfatických uzlín, 5-ročné prežitie sa znižuje na 8-19%.
Pri rozšírení ochorenia do vzdialených častí tela táto šanca klesá asi na 2%.
Existujú aj prípady, kedy ľudia prežili mnohé roky od stanovenia diagnózy. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že všetky odhady sú iba približné a každý pacient iný. Každý organizmus inak reaguje na liečbu rakoviny pľúc.
Rizikové faktory
Rizikovým faktorom je čokoľvek, čo zvyšuje šancu človeka na vznik rakoviny. Aj keď rizikové faktory často ovplyvňujú vznik rakoviny, väčšina rakovinu priamo nespôsobuje.
Niektorí ľudia s niekoľkými rizikovými faktormi nikdy nedostanú rakovinu, zatiaľ čo iní bez známych rizikových faktorov áno. Ak poznáte rizikové faktory a porozprávate sa o nich so svojím lekárom, môže vám to pomôcť v zmene životného štýlu a predchádzaní rakoviny.
Nemalobunková rakovina pľúc sa najčastejšie vyskytuje u ľudí, ktorí fajčia alebo u tých, ktorí fajčili v minulosti. Avšak ľudia, ktorí nefajčia, môžu tiež dostať rakovinu pľúc.
Nasledujúce faktory môžu zvýšiť riziko vzniku rakoviny pľúc:
Tabak a fajčenie
Tabakový dym poškodzuje bunky v pľúcach, čo spôsobuje abnormálny rast buniek. Riziko, že fajčenie povedie k rakovine, je vyššie u ľudí, ktorí fajčia silne a/alebo dlhodobo. Pravidelné vystavovanie sa dymu z cigariet, cigár alebo fajok niekoho iného (pri pasívnom fajčení) môže u človeka zvýšiť riziko rakoviny pľúc, aj keď táto osoba nefajčí. Hovorí sa tomu environmentálny tabakový dym (ETS) alebo „pasívny“ tabakový dym (pasívne fajčenie).
Fajčenie marihuany a používanie elektronických cigariet môže tiež zvýšiť riziko rakoviny pľúc.
Azbest
Jedná sa o kryštály podobné vlasom, ktoré sa nachádzajú v mnohých druhoch hornín a často sa používajú ako protipožiarna izolácia v budovách. Pri vdýchnutí azbestových vlákien môžu dráždiť pľúca. Mnoho štúdií ukazuje, že kombinácia expozície fajčenia a azbestu je obzvlášť nebezpečná. Ľudia, ktorí pracujú s azbestom pri práci, ako je stavba lodí, ťažba azbestu, izolácia alebo oprava automobilových bŕzd, a ktorí fajčia, majú vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc. Používanie ochranného dýchacieho vybavenia znižuje toto riziko.
Radón
Je to neviditeľný plyn bez zápachu, ktorý prirodzene uvoľňujú určité horniny. Vystavenie radónu je spojené so zvýšeným rizikom niektorých typov rakoviny, vrátane rakoviny pľúc. Väčšina železiarstiev má súpravy na testovanie hladín domáceho radónu. Pretože radón sa vyskytuje v horninách, tak bolo zistené, že domy a činžiaky, v oblasti s vyšším výskytom radónu, majú v pivniciach namerané vyššie hladiny radónu. Je to kvôli tomu, že tieto miestnosti sa nevetrajú a sú najbližšie k terénu a hornine.
Iné látky
Iné látky, ako sú plyny alebo chemikálie v práci alebo v životnom prostredí, môžu u človeka zvýšiť riziko vzniku rakoviny pľúc. V niektorých častiach sveta môžu ľudia vystavení dymu z uhlia alebo dreva mať zvýšené riziko rakoviny pľúc. Tiež výpary z motorovej nafty alebo z spájkovacích kovov môžu zvýšiť riziko rakoviny pľúc. Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko rakoviny pľúc, patrí ožarovanie, arzén, nikel a chróm.
Genetika
Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu na rakovinu pľúc. Aj keď nikdy nefajčia, ľudia s rodičom, bratom alebo sestrou s rakovinou pľúc môžu mať kvôli genetickým zmenám vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc sami.
Približne 8 % karcinómov pľúc je dedičných alebo sa vyskytuje v dôsledku genetickej predispozície.
Príznaky
Pacienti s rakovinou pľúc môžu mať nasledujúce príznaky. Niektorí pacienti nemajú žiadne z týchto príznakov a taktiež to nemusí znamenať rakovinu ale iné zdravotné ťažkosti, ktoré nie sú rakovinovej povahy.
- Únava
- Kašeľ
- Lapanie po dychu
- Bolesť na hrudníku, ak sa nádor rozšíri na výstelku pľúc alebo iných častí tela v blízkosti pľúc
- Strata chuti do jedla
- Vykašliavanie hlienu
- Vykašliavanie krvi
- Neúmyselné chudnutie
- Zachrípnutie
Ak máte obavy z akýchkoľvek zmien vášho zdravotného stavu, s ktorými sa stretnete, porozprávajte sa so svojím lekárom.
Aj u pacientov, ktorí nemajú žiadne príznaky, môže byť rakovina pľúc diagnostikovaná röntgenom hrudníka alebo CT vyšetrením.
Väčšina pacientov má rakovinu pľúc diagnostikovanú až keď nádor rastie a začína spôsobovať problémy s časťami tela v blízkosti pľúc. Pľúcny nádor môže tiež vytvárať tekutinu, ktorá sa môže hromadiť v pľúcach alebo v priestore okolo pľúc alebo vytlačiť vzduch z pľúc a spôsobiť kolaps pľúc.
Rakovina pľúc sa najčastejšie, pri metastázach, šíri do lymfatických uzlín, iných častí pľúc, kostí, mozgu, pečene a nadobličiek.
Metastázy rakoviny pľúc môžu spôsobiť:
- Viac dýchacích ťažkostí
- Bolesť kostí
- Bolesť brucha alebo chrbta
- Bolesť hlavy
- Slabosť
- Záchvaty
- Ťažkosti s rečou
Príznaky ako únava, pocit nevoľnosti alebo strata chuti do jedla nie sú nevyhnutne spôsobené metastázami alebo rakovinou.
Diagnostika
Skríning rakoviny pľúc sa vykonáva CT vyšetrením (počítačová tomografie). CT sníma vnútornú časť tela röntgenovým prístrojom. Počítač potom skombinuje záznamy z vyšetrenia do podrobného trojrozmerného obrázku, ktorý ukazuje akékoľvek abnormality alebo nádory na pľúcach.
Biopsia:
Jediný spôsob ako stanoviť definitívnu diagnózu je vyšetrenie nádorových buniek biopsiou.
Bronchoskopia:
Pri tomto zákroku sa zavedie ohybná trubica (bronchoskop) cez nos do pľúc. Bronchoskopia umožní priamy pohľad na postihnuté miesto. Zároveň sa bronchoskopom dajú odoberať vzorky na patologické vyšetrenie.
Thorakocentéza:
Pri tomto výkone sa zavedie ihla do pleurálnej dutiny, kde sa môže tvoriť nadmerné množstvo pleurálnej tekutiny. Táto tekutina sa odsaje a odošle sa na patológiu za účelom vyšetrenia tekutiny na zistenie prítomnosti nádorových buniek.
Thorakoskopia
Malým kožným rezom na hrudníku, chirurg do hrudnej dutiny zavedie špeciálny kamerový systém, ktorým dutinu prehliadne bez potreby veľkého chirurgického výkonu. Počas operácie je pacient v celkovej anestézii
Mediastinoskopia
je invazívna endoskopická metóda, ktorá slúži, ako posledná možnosť menej invazívnych metód, na diagnostiku rakoviny pľúc a iných typov ochorení, srdca, časti pažeráku, priedušnice a priedušiek, ciev, nervov a lymfatických uzlín.
Krvné testy
Krvné testy sa obvykle nevyužívajú pri diagnostike karcinómu pľúc. Skúma sa hodnotenie voľne, v krvi plávajúcej, nádorovej DNA, ktoré by umožnilo rozpoznanie molekulárnych zmien v nádorových bunkách a tým pomohlo upresniť vhodnú terapiu daného nádoru (tzv. tekutá biopsia).
Ak sa použijú krvné markery rakoviny pľúc, môžu sa použiť nasledujúce markery, ktoré sa môžu použiť aj na iné typy rakoviny. Biomarkery CEA, Cyfra21-1 a CA125
CT
Rutinne sa robí CT hrudníka, brucha a mozgu. CT mozgu je dôležité, lebo až 15% malobunkových karcinómov metastázuje do mozgu (sa rozšíri do mozgu).
PET CT
Je indikované v prípade limitovaného (ohraničeného) ochorenia na vylúčenie možných metastáz.
MRI (magnetická rezonancia)
Môže byť nápomocná v diagnostike tumorov pľúc, ktoré sa rozšírili do mozgu.
Gamagrafia / Scintigrafia kostí
Metóda, ktorá umožňuje vyhľadať kostné metastázy pri nádore pľúc, je nahrádzaná aj napr. PET CT vyšetrením .
Etapy rakoviny pľúc (štádiá)
Štádiá (etapy) a fázy rakoviny pľúc sú závislé od:
- Veľkosti a lokalizácii nádoru
- Či sa rakovina rozšírila do lymfatických uzlín a iných častí tela.
Existuje 5 stupňov (štádií) rakoviny pľúc:
- stupeň 0 (nula)
- stupne I
- stupne II
- stupne III
- stupne IV
Fáza 0
In situ fáza, rakovina je ohraničená v pľúcach a nešíri sa do blízkych tkanív mimo pľúc.
I. etapa
Rakovina pľúc štádia I je malý nádor, ktorý sa nerozšíril do žiadnych lymfatických uzlín, čo umožňuje chirurgovi úplné odstránenie. Stupeň I je rozdelený na 2 podstupne podľa veľkosti nádoru:
- IA – veľkosť 3 centimetre (cm) alebo menej. Štádium nádorov IA môžu byť ďalej rozdelené na IA1, IA2 alebo IA3 podľa veľkosti nádoru.
- IB – veľkosť viac ako 3 cm, ale menej ako 4 cm.
Etapa II
Rakovina pľúc štádium II je rozdelená na 2 podskupiny:
- IIA – nádor väčší ako 4 cm, ale menší ako 5 cm, ktorý sa nerozšíril do blízkych lymfatických uzlín.
- IIB – nádor s veľkosťou 5 cm alebo menej, ktorý sa rozšíril do lymfatických uzlín.
Niekedy sa nádory štádia II dajú odstrániť chirurgickým zákrokom a inokedy je potrebná ďalšia liečba.
Etapa III
Rakovina pľúc štádia III je klasifikovaná buď ako štádium IIIA, IIIB alebo IIIC, na základe veľkosti nádoru a na tom, do ktorých lymfatických uzlín sa rakovina rozšírila. Rakovina štádia III sa nerozšírila do iných vzdialených častí tela.
U mnohých rakovín štádia IIIA a štádia IIIB môže byť nádor ťažké alebo niekedy nemožné odstrániť chirurgickým zákrokom.
Rakoviny štádia IIIC nemožno odstrániť chirurgickým zákrokom.
Rakovinu pľúc štádia III, ktoré sa nedajú liečiť chirurgickým zákrokom, sa často dajú úspešne liečiť chemoterapiou a rádioterapiou.
Etapa IV
Štádium IV znamená, že rakovina pľúc sa rozšírila do viac ako 1 oblasti mimo pľúc. Akonáhle sa rakovinové bunky dostanú do krvi, rakovina sa môže rozšíriť kdekoľvek v tele. Je však pravdepodobnejšie, že rakovina pľúc sa rozšíri do mozgu, kostí, pečene a nadobličiek. Etapa IV je rozdelená na 2 podstupne:
- IVA – rakovina sa rozšírila do hrudníka a 1 oblasti mimo hrudníka
- IVB – rakovina sa rozšírila mimo hrudník na viac ako 1 miesto v 1 orgáne alebo na viac orgánov.
Chirurgický zákrok (operácia rakoviny pľúc) vo všeobecnosti nie je možnosťou pre väčšinu rakovín pľúc štádia IIIB, IIIC alebo IV. Rakovinu pľúc nemožno tiež odstrániť, ak sa rozšírila do lymfatických uzlín nad kľúčnou kosťou. Tiež môže byť nemožné odstrániť, ak prerástlo do životne dôležitých štruktúr v hrudníku. Tieto životne dôležité štruktúry zahŕňajú srdce, veľké cievy alebo hlavné dýchacie trubice vedúce do pľúc. V týchto situáciách lekár odporučí ďalšie možnosti liečby .
Opakujúce sa rakovina pľúc
Opakujúca sa rakovina je rakovina, ktorá sa vrátila po liečbe. Ak sa rakovina vráti, bude nasledovať ďalšie kolo testov na zistenie rozsahu recidívy. Tieto testy a skeny sú často podobné tým, ktoré sa robia v čase pôvodnej diagnózy .
Prognóza
Prognóza ovplyvňuje typ a štádia rakoviny pľúc a celkový zdravotný stav pacienta. Hoci je rakovina pľúc liečiteľné v akejkoľvek fáze, vyliečiť sa dajú iba niektorí pacienti s určitými štádiami.
Prežívanie s rakovinou pľúc
Napriek nedávnym pokrokom v liečbe je miera 5-ročného prežívania pacientov s rakovinou pľúc v porovnaní s inými formami rakoviny nízka. Tak ako pri mnohých iných typoch rakoviny, tak aj pri rakovine pľúc platí, že čím skôr je pacient diagnostikovaný, tým vyššie sú jeho šance na prežitie.
Na Slovensku je viac ako polovica pacientov s rakovinou pľúc diagnostikovaná v neskorom štádiu, kedy sa ochorenie rozšírilo do iných častí tela.
Liečba rakoviny pľúc ostáva obrovskou výzvou vo výskume, ako aj v klinickej praxi. Hľadajú sa nové spôsoby liečby, ktoré by predlžovali pacientom život a boli by pre nich dobre tolerované. Obzvlášť to platí pri pokročilom a metastatickom nemalobunkovom karcinóme rakoviny pľúc.
